Ako píšeme odborné posudky ku škodám na fotovoltike — na príklade jedného striedača.
Koncom augusta prestal na jednej fotovoltickej elektrárni vyrábať striedač. Po zložení krytu bolo jasné prečo: dva kondenzátory na filtračnej doske boli roztrhnuté, okolo nich zuhoľnatený laminát a natavená susedná tlmivka. Majiteľ potreboval podklad pre likvidáciu poistnej udalosti.
Prvá otázka je v takej situácii vždy rovnaká: bol to blesk? Posudok, ktorý by odpovedal „áno“, by sa písal ľahko. Náš odpovedá „nie je to preukázané“ — a tento článok je o tom, prečo.
Čo sme na zariadení videli
Poškodenie bolo ohraničené na skupinu odrušovacích kondenzátorov triedy X2 a ich bezprostredné okolie. Puzdrá roztrhnuté smerom von, s výtokom taveniny — obraz náhleho prierazu a elektrického oblúka, nie postupného prehrievania. Výkonová časť, kondenzátory jednosmerného medziobvodu, riadiaca doska aj vstupná DC časť boli bez stôp horenia.
To posledné je podstatné a posudok to hovorí priamo. Prepäťová vlna trvá rádovo mikrosekundy a na súčiastkach, ktoré ju prenesú bez prierazu, stopu nenechá. Neporušený zvyšok zariadenia teda prepätie nevylučuje — znamená len, že prieraz nastal tam, kde bola najnižšia zostatková odolnosť.
K tomu topológia: striedač je beztransformátorový, medzi jednosmernou a striedavou stranou nie je galvanické oddelenie. Prepätie, ktoré vnikne z ktorejkoľvek strany, prejde zariadením ďalej.
Počasie sme nepredpokladali, ale overili
K posudku sme stiahli meteorologické údaje pre presný bod inštalácie — za deň pred škodou, deň škody a deň po nej: CAPE (mieru atmosférickej nestability), zrážky a nárazy vetra.
V deň vzniku škody bola CAPE do 20:00 nulová, denné maximum 40 J/kg, zrážky nulové, najsilnejší náraz vetra 28,8 km/h. Podmienky nenasvedčovali búrkovej činnosti.
Do posudku sme preto napísali: prepätie atmosférického pôvodu v okolí objektu nie je preukázané. A hneď pod to, že údaje z numerického modelu nenahrádzajú záznam detekčnej siete bleskov a že na definitívne posúdenie treba vyžiadať záznam od SHMÚ.
Tri odpovede, nie dve
Najdôležitejšia časť posudku je tabuľka iných možných príčin. Každá má jeden z troch záverov a pri každej je odôvodnenie:
| Záver | Príčiny v tomto posudku |
|---|---|
| Vylúčené | skrat na DC strane, porucha výkonových polovodičov, preťaženie, prienik vody alebo cudzieho telesa, chyba montáže |
| Nepreukázané | prepätie z búrky v okolí objektu |
| Nevylúčené – nepreukázané | prepätie prenesené zo siete, degradácia dielektrika na konci životnosti |
Rozdiel medzi „vylúčené“ a „nepreukázané“ je pre likvidátora zásadný. Kto ich zleje do jedného slova, robí mu prácu ťažšou a sebe menej dôveryhodnou.
Čo posudok nevie — a hovorí to
Prepätie zo siete a starnutie kondenzátora vedú k rovnakému obrazu poškodenia. Z obhliadky sa nedajú rozlíšiť. Posudok to napíše otvorene a vymenuje, čo by ich rozlíšilo:
- vyčítanie internej pamäte udalostí striedača — zariadenie si ju vedie samo, nezávisle od monitoringu, a záznam o poruche siete z dňa škody by spúšťací podnet preukázal;
- vyjadrenie distribučnej spoločnosti k manipuláciám a poruchám na vývode v ten deň;
- záznam detekčnej siete bleskov pre lokalitu a deň;
- laboratórnu analýzu kondenzátorov, ak ju poisťovňa bude chcieť.
Posudok, ktorý tvrdí viac, než podklady unesú, poisťovňa odmietne.
Túto vetu máme doslova v pravidlách, podľa ktorých posudky vznikajú.
Náklady v dvoch častiach
Vyčíslenie oddeľuje, čo už bolo vynaložené — výjazd, demontáž, diagnostika v autorizovanom servise — od toho, čo oprava ešte bude stáť. Druhá časť je výslovne predbežná: ak sa pri výmene dosiek nájde ďalšie poškodenie, vyčíslenie sa doplní skôr, než práce pokračujú.
Likvidátor tak na prvý pohľad vidí, čo je fakt a čo odhad.
Čo sa z posudku dozvedel majiteľ
Elektráreň nemala diaľkový monitoring. Posudok to uvádza medzi podkladmi — prevádzkové záznamy neboli a nemôžu byť doložené — a v odporúčaniach k tomu dodáva: porucha nebola zistená v čase vzniku a k udalosti neexistuje žiadny prevádzkový záznam.
Monitoring teda nie je len o tom, koľko elektráreň vyrobila. Je to jediný objektívny záznam z chvíle, keď sa niečo pokazí — a pri najbližšej škode ho bude chcieť vidieť aj poisťovňa.
Ostatné odporúčania sú praktické:
- skontrolovať prepäťové ochrany na AC aj DC strane na celej inštalácii, nielen pri poškodenom striedači — vyčerpaný varistor sa na bežnej prevádzke neprejaví;
- zmenšiť plochu vodivých slučiek DC vedení;
- skontrolovať uzemnenie a pospájanie nosných konštrukcií;
- preveriť ostatné striedače — rovnaký typ, rovnaký vek, rovnaké prostredie.
Ako posudky vznikajú dnes
Tento posudok sa stal vzorom. V našom portáli je z neho modul, ktorý rovnaký postup opakuje pri každej ďalšej škode:
- technik nahrá popis situácie a fotky z obhliadky — aj bez signálu, s časom a polohou z fotky;
- portál sám stiahne počasie pre miesto a deň škody;
- ak je elektráreň v našom aktívnom monitoringu, k posudku sa uloží záznam udalostí, alarmov a dennej výroby okolo dátumu škody;
- umelá inteligencia napíše koncept kapitol podľa tohto vzoru.
Koncept je koncept. Model má zakázané domýšľať: čo z podkladov nevyplýva — výrobné číslo, dátum, nameraná hodnota —, označí „DOPLNIŤ“ a spíše k tomu konkrétnu otázku. Nakoniec si koncept prečíta očami likvidátora a vypíše rozpory a slabé miesta. Náklady počíta portál, nie model.
Vydať posudok môže len konateľ, ktorý ho podpisuje. Vydaním dostane číslo, uloží sa do registra dokumentov a jeho verzia sa uzamkne.
Čo posudok nie je
Nie je to znalecký posudok podľa zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch. Je to odborné stanovisko servisnej organizácie, ktorá je držiteľom oprávnenia Technickej inšpekcie SR na činnosť na vyhradených technických zariadeniach elektrických.
Píšeme to do každého posudku. Aj to je informácia, ktorú likvidátor potrebuje.
Potrebujete posudok ku škode?
Máte škodu na striedači, rozvádzači alebo inej časti elektrárne a potrebujete podklad pre poisťovňu alebo reklamáciu u výrobcu? Pozrite, ako postupujeme pri odborných posudkoch škôd, a pošlite nám dopyt — stačí dátum škody, pár fotiek a typový štítok zariadenia.